10 bežných zváracích procesov

1. Svarovanie so záchytnou elektrodou (SMAW) SMAW spája pracovné kusy stabilným oblúkom, ktorý horí medzi elektródou a pracovným kusom, čím oboje roztavuje a vytvára pevné spojenie. Počas zvárania sa obalová hmota elektródy neustále rozkladá a topí, pričom vznikajú plyn a šlak, ktoré chránia špičku elektródy, oblúk, taviacu sa lázňu a susedné oblasti pred škodlivým ovzdušným kontaminantom. Jadro elektródy sa tiež topí pod vplyvom tepla oblúka a vstupuje do lázně ako prídavný kov, ktorý tvorí zvar.

2. Zváranie pod vrstvou fluu (SAW) SAW (vrátane zvárania pod vrstvou fluu a elektrošlagového zvárania) zvára oblúkom, ktorý horí pod vrstvou zrnitého fluu. Jeho vlastné výhody – stabilná kvalita zvaru, vysoká výrobnosť, žiadne oblúkové žiarenie a minimálny dym – ho robia hlavným zváracím procesom pre tlakové nádoby, výrobu rúr a nosníkov/stĺpov s uzavretým prierezom v ťažkých oceľových konštrukciách.

3. Zváranie netopivou volfrámovou elektródou v ochrannom plyne (GTAW / TIG) GTAW používa argón ako ochranný plyn, preto sa nazýva aj argónové oblúkové zváranie. Argón sa privádza okolo oblúka, aby izoloval vzduch od zvarového priestoru a zabránil oxidácii. Na základe konvenčného oblúkového zvárania GTAW využíva vysoký prúd na roztavenie prídavného kovu do taviaceho sa bazénika na základnom materiáli, čím dosahuje metalurgické zvarenie, pričom nepretržitý prúd argónu bráni kontaktu roztaveného kovu s kyslíkom vo vzduchu. To ho robí vhodným pre zváranie nehrdzavejúcej ocele a iných železných kovov.

4. Zváranie kyslíkovo-palivovým plynom (OFW) OFW využíva plameň vznikajúci spaľovaním palivového plynu s oxidačným prostriedkom ako zdroj tepla na roztavenie obrobku a prídavného materiálu, čím dosahuje atómové zvarenie. Oxidačný prostriedok je predovšetkým kyslík; bežné palivové plyny zahŕňajú acetylén a LPG.

5. Laserové zváranie

Laserové zváranie využíva teplo vznikajúce, keď sa zameraný laserový lúč dopadne na obrobok, ako zdroj energie pre zváranie. Vďaka optickým vlastnostiam, ako je lom a zameriavanie, je ideálne pre mikrokomponenty a ťažko prístupné miesta na zváranie. Charakterizuje ho tiež nízky tepelný vstup, minimálna deformácia pri zváraní a nezávislosť od elektromagnetických polí. Vzhľadom na vysoké náklady na laserové zariadenia a nízku elektro-optickú prevodnú účinnosť sa laserové zváranie zatiaľ nepoužíva široko.

6. Zváranie chránené CO₂ plynom (GMAW‑CO₂) Zváranie chránené CO₂ plynom je vhodné na zváranie nízkouhlíkových ocelí a vysokopevnostných nízkolegovaných ocelí v rozsiahlych projektoch oceľových konštrukcií. Poskytuje vysokú výrobnosť, dobrú odolnosť voči trhlinám, malú deformáciu pri zváraní a širokú prispôsobivosť a umožňuje zvárať tenké a stredne hrubé dosky.

7. Trecie zváranie Trecie zváranie je zvárací proces v pevnom stave. Používa teplo vznikajúce trením na stykových plochách súčiastok ako zdroj tepla. Pri konštantnom alebo stúpajúcom tlaku a krútiacom momente spôsobuje relatívny pohyb medzi stykovými koncami trecie teplo a teplo plastickej deformácie. Oblasť styku sa zohreje na teplotu blízku (zvyčajne nižšiu ako) bodu topenia, čím sa zníži odpor toku materiálu, zlepší sa plasticita a rozrušia sa oxidové vrstvy na rozhraní. Pri stlačovacom tlaku prebieha plastickej deformácia a tok materiálu; zváranie sa dosahuje prostredníctvom molekulárnej difúzie a rekryštalizácie na rozhraní.

8. Ultrazvukové zváranie Ultrazvukové zváranie prenáša vysokofrekvenčné kmitanie na povrchy dvoch súčiastok. Pod tlakom sa povrchy navzájom trecou, čím vzniká zlúčenie na molekulárnej úrovni.

9. Pájkovanie

Spájkovanie spája polotovary pomocou prídavných kovov s teplotou topenia najviac 450 °C. Zostava sa zohrieva na teplotu vyššiu ako je teplota topenia prídavného kovu, avšak nižšiu ako teplota topenia základného kovu. Prídavný kov sa šíri po tesne priliehajúcich povrchoch spoja prostredníctvom kapilárnej akcie alebo zmáčania. Zliatiny pre spájkovanie majú teplotu tuhnutia ≤ 450 °C a zvyčajne sú neželezné. Hranica 450 °C oddeľuje spájkovanie od pájkovania. Väčšina technologických parametrov a vplyvných faktorov pre pájkovanie sa vzťahuje aj na spájkovanie. Priemyselné termíny ako spájkovanie, tvrdé spájkovanie a strieborné spájkovanie sa používajú na rozlíšenie spájkovania a pájkovania.

10. Pájkovanie Pájkovanie je spojovací proces pri vysokých teplotách. Väčšina pájkovacích teplôt sa pohybuje v rozsahu od 1200 do 1400 °F, čo je oveľa vyššie ako pri spájkovaní, avšak nižšie ako pri tavenom zváraní. Podobne ako pri spájkovaní, pájkovanie využíva kapilárnu akciu na vyplnenie spojov prídavným kovom. K dispozícii je široká škála pájkovacích zliatin pre spojovanie takmer všetkých kovov a kovových zliatin.

Zdroj: Summit technológií zvárania